Ako sa dá plaviť ponorkou na suchu a pritom nedostať ponorkovú chorobu? Spýtajte sa detí z našej farnosti…  

Skutočné ponorky nie sú pre väčšinu ľudí asi nijako atraktívne a možno sa nám skôr spájajú s ponorkovou chorobou. Naša ponorka, do ktorej sa v pondelok 15. augusta 2016 nalodila veľká skupina detí a mladých z našej farnosti spolu so svojimi animátormi a ďalšími pomocníkmi, však bola čímsi výnimočná. Nebola to vojenská ponorka a dokonca ani taká výletná, ktorá vám ukáže kúsok z podmorského sveta na letnej dovolenke. Táto naša ponorka každý deň nabrala kurz smerom na jeden z piatich ostrovov v oceáne, kam bola celá posádka pozvaná na veľkú slávnosť, ktorou si obyvatelia daného ostrova pripomínali nejaký špeciálny deň – Deň priateľstva, radosti, talentov, vďačnosti a domova. V rámci osláv na ostrovoch čakal na malých i väčších námorníkov pestrý a dynamický program, ktorý ich chránil pred nudou či spomínanou ponorkovou chorobou.

denny 004 (2)
Predstavujeme našu posádku

ponorka 015Aby naša plavba nabrala správny smer a všetko fungovalo tak ako má, na prvom ostrove sme začali oslavu Dňa priateľstva aj celú výpravu svätou omšou v kostole, ktorú nám odslúžil náš pán farár. Po nej si všetci námorníci rozdelení do piatich tímov urobili krátky Kurz prežitia v ponorke, kde si prakticky vyskúšali, ako sa na palube šetrí vodou, naviguje, zvyká na tmu či komunikuje s ostatnými loďami. Na Ostrove priateľstva sa zoznámili aj s novým kamarátom Kamkom, ktorému spoločnými silami pomáhali prekonať rôzne prekážky na jeho ceste po svete. Takto sa naša posádka od prvého dňa učila spolu vychádzať, spolupracovať či využívať svoju šikovnosť a talenty pri zdolávaní netradičných úloh na rôznych stanoviskách. Komu veľmi nešli športové úlohy, mohol svoju šikovnosť využiť pri talentovej obchodovačke alebo na tvorivých dielňach na Ostrove talentov. 

ponorka 004
Spolupráca v skupinke je veľmi dôležitá

ponorka 014Ako každá správna posádka, aj my sme mali svoju hymnu, ktorá utužovala tímového ducha, ale naša výprava sa od ostatných predsa len v mnohom odlišovala. Tak napríklad, kým v bežnom živote ľudia ryby zvyčajne lovia, my sme rybky naopak do vody pridávali. Nevadí, že boli iba z papiera, veď nami vykonané dobré skutky, ktoré sme na ne písali, majú v Božích očiach určite väčšiu cenu ako všetky živé ryby v oceáne. Okrem toho bol bohatý program pripravený pre posádku popretkávaný aj modlitbami a krátkymi duchovnými „slovkami“, kde animátori prostredníctvom hraných scénok a aktivitiek prepájali témy vybraných dní s príbehmi a udalosťami zo Svätého Písma.

a

ponorka II 002
Krátka scénka o márnotratnom synovi pred kaplnkou

Aby nás plavba hlbinami oceánu nenudila, na niektorých ostrovoch sme ponorku vymenili za autobus alebo pešibus a vydali sa skúmať okolitý terén či krásy pobytu na čerstvom vzduchu. Na Ostrove radosti sme vystúpili na rozhľadňu Veľká Homoľa nachádzajúcu sa v Malých Karpatoch a hoci niektorým námorníkom pri tomto výstupe zamrzol úsmev na tvári, nakoniec jej výšku zdolali všetci, dokonca aj najmladší námorníci. Na Ostrove vďačnosti sme sa zase vydali na prechádzku do Novej Dedinky, počas ktorej dbala o našu bezpečnosť aj obecná polícia. Aby toho pohybu mimo ponorky nebolo málo, v posledný deň sme sa prešli aj do Kaplnky svätej Anny, kde sme sa počas svätej omše spolu poďakovali Pánu Bohu za pokojnú a veselú plavbu. Našu výpravu sme v piatok popoludní ukončili zábavným programom, na ktorý si vtipné a kreatívne scénky pre zmenu pripravili a zrežírovali samotné námornícke tímy.

ponorka II 001
pri Kaplnke svätej Anny

O tom, že výprava bola pre mnohých námorníkov požehnaným a radostným časom bez ponorkovej choroby svedčí aj fakt, že aj dávno po tom, čo posledné tóny našej hymny dozneli, ešte ostali spolu a delili sa o zážitky alebo pomáhali upratať našu ponorku.

a

Na záver by sme sa chceli poďakovať v prvom rade Pánu Bohu a Panne Márii za požehnaný čas, ďalej p. farárovi Čanigovi za duchovné sprevádzanie počas našej výpravy, p. farárovi Kormúthovi za pomoc s jej prípravou, animátorom, Alenke Hajzokovej st. a všetkým, ktorí sa starali o naše občerstvenie alebo na nás mysleli v modlitbách, ako aj obecnej polícii v Bernolákove za sprevádzanie počas prechádzky do susednej obce.

V ponorke bez ponorkovej choroby