V sobotu 21. mája 2016 sa deti, mladí a rodiny z našej farnosti zúčastnili tradičnej májovej Púte detí do Marianky, ktorá bola v rámci tohtoročného Milosrdného roka spojená aj s prechodom cez Svätú bránu v Bazilike Narodenia Panny Márie.
A
Len málokto by zabudol na to, ako sme sa takto pred rokom do nitky premočení doslova došmýkali do Marianky, keďže nám vtedy počas tradičnej Púte detí hustý dážď a cesta zmáčaná blatom poriadne skrížili naše pútnické plány. Preto keď nás tento rok už od rána sprevádzali teplé slnečné lúče a jasná obloha, bolo vidno, že malým aj veľkým pútnikom sa tentokrát kráčalo s ľahkosťou a výbornou náladou.
A
Tak ako ostatní pútnici z iných farností, ktorých sme na ceste z Rače do Marianky stretávali, aj my sme sa striedali v nesení svojej vlastnej pútnickej zástavy, ktorá bola neraz väčšia ako malý pútnik, čo si ju hrdo vyložil na plecia. Ešte pred púťou sme na ňu s deťmi namaľovali náš kostol a usmiaty domček, symbolizujúci naše pastoračné centrum, veď sú to dve miesta vo farnosti, kde sa spolu radi stretávame. Našu radosť zo spoločenstva symbolizovali na zástave aj pestrofarebné odtlačky rúk rôznych veľkostí, ktorými deti vyzdobili okolie kostola a domčeka. Keďže máj je mariánsky mesiac a Púť detí je tradične púťou za našou Nebeskou Matkou, nezabudli sme ani na ňu. Prosba o orodovanie, smerujúca k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska, tak viala na druhej strane našej pútnickej zástavy.
A
Na cestu milosrdenstva, ako ju tento rok nazvali organizátori, sa z našej farnosti vydalo 52 veselých pútnikov a ako prezrádza už samotný názov, nešlo o bežnú cestičku lesom. Dobrodružný duch a zvedavé oči detí a birmovancov odhalili nielen užovky a raky v kameňolome pri Marianke, ale aj 10 kvízových otázok o skutkoch milosrdenstva ukrytých na stromoch popri ceste, ktorou sme kráčali. Tie nám pomohli otestovať si svoje vedomosti o milosrdenstve a takto pripravení sme nakoniec mohli prejsť aj Svätou bránou v Bazilike Narodenia Panny Márie v Marianke, pred ktorou nás už netrpezlivo očakávali dvaja anjeli v bielom. Keď sme sa im predstavili, povedali nám niečo o prechode cez Svätú bránu a odpustkoch a potom nás k Svätej bráne aj slávnostne odprevadili. Vnútri Baziliky pred obrazom Milosrdného Ježiša sme sa spolu ako jedno spoločenstvo veľkých aj malých pútnikov pomodlili Litánie k Božiemu milosrdenstvu. Tie mohli deti čítať z takzvaných Pútničkov, čiže malých letáčikov, ktoré dostávajú tradične na začiatku putovania. Anjeli nám darovali aj krásne nálepky Milosrdného Ježiša, ktoré sme si mohli do Pútničkov nalepiť, aby nám tak pripomínali túto neobyčajnú udalosť.
Naše deti mali zase možnosť darovať niečo zo svojho chudobným deťom utečencov. Knižky, farbičky, spoločenské hry a lopty, ktoré venovali pútnici zo všetkých zúčastnených farností na tento účel, sa neskôr prinášali ako obetný dar pri svätej omši, ktorá sa slávila pred jaskynkou Lurdskej Panny Márie. Svätá omša bola pre deti určite netradičným zážitkom. Mohli sa jej zúčastniť vonku v krásnej mariánskej prírode, celebroval ju pán arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský spolu s viacerými kňazmi a na začiatku svätej omše sa v sprievode od Baziliky ku jaskynke týčila aj naša pútnická zástava. Okrem toho sa predsa nestáva, že by na začiatku svätej omše niekto kričal a tlieskal. No v Marianke nás k tomu priamo vyzvali, keďže sa práve takýmto spôsobom mali pánovi arcibiskupovi predstaviť zúčastnené farnosti. Podľa slov kňaza, ktorý čítal zoznam zaregistrovaných farností, sme boli asi druhá najpočetnejšia skupinka pútnikov, čo nás všetkých určite potešilo aj povzbudilo.
Na konci svätej omše dostali deti malé medovníkové srdiečka s obrázkom Panny Márie a výzvou, aby ho nezjedli samé, ale aby sa s ním podelili. Záverečné požehnanie potom ukončilo aj našu púť a zdravo unavení sme sa vrátili domov autobusom, ktorý nás po svätej omši čakal v Marianke.
Ak Vás naše zážitky a fotografie oslovia a budúci rok sa k nám s celou rodinou rozhodnete pridať, budeme veľmi radi.
A
