Pri sviatosti pokánia a zmierenia  sa odpúšťajú kajúcnikovi hriechy a zmieruje ho s Cirkvou, ktorá sa pričiňuje o jeho obrátenie láskou, príkladom a modlitbou. „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám.“ (1 Jn 1,8­ 9) Krehkosť a slabosť ľudskej prirodzenosti, náklonnosť na hriech, čiže žiadostivosť zostáva v pokrstených, aby sa s pomocou milosti osvedčili v duchovnom boji o svätosť. Ježiš vyzýva: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15) Pokánie – dar Boží a odpoveď človeka. „Obráť ma a ja sa obrátim“ (Jer 31,18) značí prijať Božiu iniciatívu a ponúknuť nevyhnutnú spoluprácu. Sme pobádaní milosťou a nachádzame model a príklad v samotnom Ježišovi, vzore kajúcnikov, lebo On sa podrobuje pre iných žiť v plnosti neustále pokánie, aby plnil Otcovu vôľu. Ako trpiaci sluha dokonáva svoj kajúci život, obetu seba samého za mnohých. Ježiš posiela apoštolov ohlasovať pokánie; hlásajú spojitosť medzi pokáním, odpustením a vierou v Ježiša a krstom. Dáva im moc odpúšťať hriechy. Jedine Boh odpúšťa hriechy. Ježiš, Boží Syn „má na zemi moc odpúšťať hriechy“, túto moc vykonáva. Udeľuje ju aj ľuďom, apoštolom, aby ju vykonávali v jeho mene, ustanovuje sviatosť pokánia. Ježiš hriešnikom odpúšťa a ukazuje aj účinky odpustenia keď kajúcnikov znovu začleňuje do spoločenstva Božieho ľudu. Keď dáva apoštolom moc odpúšťať hriechy, udeľuje im aj moc zmierovať s Cirkvou, ekleziálny rozmer. Moc zväzovať a rozväzovať značí: koho vylúčite zo svojho spoločenstva, bude vylúčený aj zo spoločenstva s Bohom. Zmierenie s Cirkvou je neoddeliteľné od zmierenia s Bohom.

Kristus prináša ako prvé posolstvo po Veľkonočnom vzkriesení práve dar odpúšťania. Sviatosť pokánia je Boží spôsob, ako človekovi darovať šťastné, radostné srdce.

K sviatosti zmierenia je možné pristúpiť 1/2 hodinu pred svätou omšou.     sväté omše